Ústredným obrazom tohtoročnej pôstnej výzdoby je horiaci ker. Je známy zo Svätého písma, z udalosti spojenej s Mojžišom. Jemu sa Pán zjavil v horiacom kríku. Stalo sa to na Božom vrchu Horeb. Tento ker horel plameňom, no nezháral. A horiaci ker bol tŕňový.   Z horiaceho kra akoby vyrastá kríž, ktorý je pri oltári. Kríž je postavený na Božom vrchu Golgoty. Kríž je tiež tŕňovým krom, miestom bolesti, drevom, na ktorom Ježiš horí láskou. Horí láskou, no nezhára. Jeho láska sa nemíňa. Aj jemu uvili korunu z tŕňového kra a nasadili mu ju na hlavu (tŕňová koruna je pri ambone). Mojžišovi Pán odovzdal aj Desatoro Božích prikázaní, ktoré máme v strede oltára. Pri horiacom kríku je holubica a takisto je aj pri druhom obraze pri ambone. Ducha Svätého zobrazujeme aj ako holubicu, aj ako oheň. Svätý Duch zjavil svoju prítomnosť ľuďom nielen v podobe holubice, ale aj v podobe ohňa. Holubica označuje jednoduchosť a oheň zasa horlivosť. Pri ambone máme rozbitý džbán, z ktorého vychádza krv a voda, naznačená modrým a hnedočerveným pásom látky. Na kríži sa Ježiš stal „rozbitým džbánom“, jeho srdce bolo rozbité kopijou vojaka a vyšla z neho krv a voda. No potom máme aj nový džbán v blízkosti holubice. Duch Svätý tento „rozbitý džbán“ nanovo „vypálil“ svojím ohňom, keď Ježiša vzkriesil z mŕtvych. No ostali oslávené rany, ktoré pripomína tŕňová koruna. Pán z horiaceho kra povedal Mojžišovi: „Miesto, na ktorom stojíš, je zem svätá.“ Náš krík je v blízkosti oltára, blízko svätostánku. Aj náš kostol, oltár a svätostánok, to je „zem svätá“, lebo je tu prítomný živý Boh. V našom kostole je ešte jeden malý plameň, ktorý horí stále, aj keď odídeme – večné svetlo. Tento oheň vyjadruje, že Ježiš je stále medzi nami, jeho prítomnosť „nezhára“, stále horí, žije medzi nami. Ďakujem pani Lýdii Müllerovej za túto krásnu výzdobu, za takýto silný a oslovujúci obraz, ktorý nám darovala a ktorý vtláča charakteristickú črtu našej pôstnej výzdobe.