História sviatku Sedembolestnej Panny Márie Úcta k bolestiam Panny Márie korení v stredoveku, hoci už od najstarších čias uctievali kresťania Bolestnú Matku pod krížom svojho Syna. Ako liturgický sviatok je zaznamenaný od 15. storočia. Prvá zmienka o spomienke Bolestnej Božej Matky pochádza z roku 1412 na cirkevnom sneme v Kolíne nad Rýnom. V roku 1722 ju pápež Benedikt XIII. vyhlásil za celocirkevnú. Chrámy zasvätené Božej Matke vznikali na našom území najmä po roku 1250, teda po odchode Tatárov. Necelé tri desaťročia predtým vznikla vo Florencii rehoľa servítov (uznaná pápežom Alexandrom IV. roku 1253), ktorí sa venovali úcte Sedembolestnej Panny Márie. Jej uctievanie sa neskôr rozšírilo aj na naše územie. Postupne bolo na Slovensku zasvätených Sedembolestnej Panne Márii vyše 45 kostolov a kaplniek a v druhej polovici 16. storočia sa s jej uctievaním začalo aj v Šaštíne, kde sa nachádza národná bazilika, ktorá je zasvätená Sedembolestnej Panne Márií. Spomienka na Sedembolestnú nás pozýva prežívať rozhodujúce chvíle dejín vykúpenia a uctiť si Matku, zjednotenú s trpiacim a ukrižovaným Synom. Jej materstvo na Kalvárii naberá univerzálne rozmery. Nepoškvrnená Panna a Matka prežíva utrpenie svojho čistého a nevinného Syna, ktorý sa pre nás stáva Obetou milou Bohu, aby nás vykúpil. Táto slávnosť bola vsunutá do rímskeho kalendára pápežom Piusom VII. (1814). Obraz Sedembolestnej - Mária drží na svojich kolenách mŕtveho Syna, práve zloženého z kríža. Je to chvíľa, ktorá zahŕňa nevýslovnú bolesť ľudského utrpenia a duchovnú jednotu. "Fiat mihi secundum verbum tuum - Nech sa mi stane podľa tvojho slova!" Ako matka - Mária prijíma a znáša Kristovo utrpenie v každom okamihu jej života. Aj Michelangelova pieta, typická pre umenie neskorej gotiky a renesancie, vyjadruje moment z tohto utrpenia Panny Márie. Sedem bolestí Panny Márie: 1. Simeonovo proroctvo, ktorý predpovedal osud jej Syna 2. Útek Svätej rodiny do Egypta 3. Strata dvanásťročného Ježiša v chráme 4. Stretnutie Matky so Synom na krížovej ceste 5. Ukrižovanie Ježiša Krista 6. Prebodnutie boku Ježiša kopijou (alebo sňatie s kríža) 7. Pochovanie Ježiša do hrobu V Šaštíne sa v roku 1733 začal budovať chrám zasvätený Sedembolestnej Panne Márii. Úcta k nej nadobudla na Slovensku takú intenzitu, že pápež Pius XI. Vydal 22. apríla 1927 Breve Celebre apud Slovacaem, pri príležitosti dvojstého výročia ustanovenia tohto sviatku. Tak aj cirkev úradne potvrdila Sedembolestnú Pannu Máriu ako patrónku Slovenska, ale aj všetkých Slovákov na celom svete. V celocirkevnom liturgickom kalendári je zaznamenaný deň Bolestnej Panny Márie ako záväzná spomienka. Len na Slovensku ako v jedinej krajine na svete je povýšený na slávnosť s titulom Sedembolestnej Panny Márie. Na priečelí veže šaštinského pútnického chrámu je nápis: „Sedembolestná Panna Mária – tebe slovenská spieva krajina.“ Vrúcny vzťah slovenských veriacich k svojej patrónke našiel vyjadrenie aj v responzóriovom žalme určenom pre liturgiu sv. omše na sviatok Sedembolestnej Panny Márie: Ty si sláva nášho národa, ty si radosť nášho ľudu.

Celý text si môžete pozrieť fo formáte PDF tu : História sviatku Sedembolestnej

V našej obci stojí od 18. storočia kaplnka Sedembolestnej Panny Márie, ktorá je v súčasnosti v rekonštrukcii, ktorá sa ukončí na jar 2014.

Pri tej príležitosti bude obnovená kaplnka dňa 3. mája v Roku Sedembolestnej Panny Márie 2014 slávnostne požehnaná banskobystrickým biskupom Mons. Mariánom Chovancom.