Úcta k bolestiam Panny Márie korení v stredoveku, hoci už od najstarších čias uctievali kresťania Bolestnú
Matku pod krížom svojho Syna. Ako liturgický sviatok je zaznamenaný od 15. storočia.
Prvá zmienka o spomienke Bolestnej Božej Matky pochádza z roku 1412 na cirkevnom sneme v Kolíne nad
Rýnom. V roku 1722 ju pápež Benedikt XIII. vyhlásil za celocirkevnú.
Sedem bolestí Panny Márie:
1. Simeonovo proroctvo, ktorý predpovedal osud jej Syna
2. Útek Svätej rodiny do Egypta
3. Strata dvanásťročného Ježiša v chráme
4. Stretnutie Matky so Synom na krížovej ceste
5. Ukrižovanie Ježiša Krista
6. Prebodnutie boku Ježiša kopijou (alebo sňatie s kríža)
7. Pochovanie Ježiša do hrobu
Nepoškvrnená Panna a Matka prežíva utrpenie svojho čistého a nevinného Syna, ktorý sa pre nás stáva
Obetou milou Bohu, aby nás vykúpil.
Zamyslenia bohoslovcov Banskobystrickej diecézy k bolestiam Panny Márie. (Šaštín 8. 5. 2014 –
Celoslovenská púť kňazov a bohoslovcov)
Simeon
Egypt
Hľadanie
Krížová cesta
Umieranie
V náručí matky
Hrob
