Farnosť    Najsvätejšieho   srdca    Ježišovho   Janova   Lehota
V listine z roku 1487 sa uvádza, že kostol je gotický, a bol postavený pred uvedeným rokom na starom základe. To znamená, že predtým (minimálne jedno storočie) v obci bol už kostol, pravdepodobne dreven Súčasný kostol bol pôvodne zasvätený tajomstvu Narodenia Panny Márie. V roku 1804 kostol poškodil požiar. V roku 1807 už bol opravený a v rokoch 1897 - 98 bol prestavaný. Po rozsiahlej rekonštrukcii bol kostol v roku 1898 zasvätený Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu. V XX. storočí bol kostol generálne opravený v roku 1930 - vtedy bol na chór privezený organ, ktorého rekonštrukcia bola ukončená 15. 8. 2007 jeho požehnaním. Ďalej bol kostol opravený zvonku v rokoch 1995-2002, lebo dovtedy kostol na vonkajšej fasáde a streche niesol známky streľby z 2. svetovej vojny. Stavba kostola má znaky neskorogotického štýlu. Svätyňa je polygonálna s rebrovou sieťovou klenbou, ktorých konce rebier sedia na hlaviciach. Víťazný oblúk je lomený. Loď má volenú klenbu z neskoršej doby. Okná sú zakončené lomeným oblúkom, sú jednoduché, bez ružíc. Presbytérium kostola a víťazný oblúk sú teda neskorogotické, portál do sakristie a krstiteľnica sú renesančné, bočný oltár Panny Márie je barokový. Oltár sv. Jána Nepomuckého zo 17. storočia bol v roku 1763 rokokovo upravený. Bohostánok je neogotický z roku 1890. Obetný stôl, ktorý v sebe ukrýva relikviu sv. Faustíny Kovalskej, ambóna a sédes sú postmoderné z roku 2007. Veža kostola bola v časoch tureckého panstva v Uhorsku vyššia. Avšak pre časté zásahy bleskov v letných búrkach bola znížená na 42 m. Je zakrytá jednoduchým krovom tvaru helmice stredovekých vojakov. V nej sú umiestnené zvony a na nej pod oknom z pravej strany sú umiestnené jednoduché slnečné hodiny. Okolo kostola bol múr a cintorín, ktoré sa nezachovali. V katalógu biskupstva od kardinála Petra Pazmáňa (arcibiskupom v rokoch 1616 – 1637) farnosť Janova Lehota je označená ako starobylá a ako jedno z výnosných benefícií. V roku 1685 bola v správe arcibiskupských majetkov vo sv. Kríži (dnes Žiar nad Hronom). V roku 1776 ako majetok pripadla banskobystrickému biskupstvu pri jeho zriadení. Za ten čas od roku prvej zmienky o farskom kostole 1487 do roku 2013 nad obcou panovalo 19 kráľov a v úrade sa vystriedalo 14 prezidentov, rímskymi biskupmi bolo 54 pápežov, farnosť i obec od bitky pri Moháči podliehala správe ôsmych ostrihomských arcibiskupov a 16 banskobystrických biskupov. Vo farnosti od roku 1559 pôsobilo viac než 50 farárov. Z uvedeného roku je zachované prvé meno farára Tomáša Purgalitera, ktorý bol podľa záznamu „rýdzi katolík“. Viacerí kňazi vo farnosti aj zomreli a sú v nej pochovaní. Vo farskom kostole odovzdal svoju dušu Stvoritelovi dňa 20. novembra 1965 pri spovedaní snúbencov farár Vojtech Čunderlík, ktorý si želal odpočívať v Pohronskej Polhore. Budova fary, ktorej základný kameň požehnal v Banskej Bystrici 12. 9. 2003 pápež bl. Ján Pavol II. a ktorú požehnal diecézny biskup Mons. Rudolf Baláž 28. 8. 2005, je minimálne tretia v poradí, v ktorej bývali farári farnosti Janova Lehota a správcovia chrámu konsekrovaného tým istým biskupom dňa 15. 8. 2007.
© Farnosť Janova Lehota 2013